Vážení priatelia,
V živote človeka i celej spoločnosti zohráva hudba od nepamäti významnú úlohu. Povznáša i ubíja, dáva krídla i okovy, dláždi cestu k Východisku i priepasti. Vždy podľa toho, či vychádza z čistej túžby po kráse a ušľachtilosti, alebo z ľudskej malosti či márnomyseľnosti. Sila hudby spočíva v jej schopnosti zasiahnuť najhlbšie vnútro človeka a oživiť jeho skryté schopnosti. Krásna a tvorivá hudba vyzdvihuje v človeku jeho ctnosti a činí ho lepším. Deštruktívna hudba ubíja to dobré a činí človeka horším, necitlivým. S hudbou, jej komponovaním, počúvaním i šírením je teda spojená nesmierna zodpovednosť, ktorej následky sú ďalekosiahle.
V dobách, keď ešte bolo najvyšším poslaním hudby velebenie Stvoriteľa a privádzanie nebeského Svetla do pozemských sfér, žili v národoch vyspelých kultúr BARDI. Neboli to zabávači ani priekupníci, ktorí by sa hudbou zaoberali pre peniaze. Ich cieľom bolo jediné: svojim spevom a hrou na hudobné nástroje prinášať ľuďom múdrosť a poznanie Vyššej vôle. Takto bardov charakterizuje známa internetová encoklopédia:
„Bardi v keltskej kultúre vo svojej pamäti uchovávali spevy, piesne a básne o bohoch, hrdinoch a kráľoch. Ich umelecký prednes bol veľmi kvalitný a popularita bardov často presahovala hranice krajiny. Ich výtvory
dokonca zbierali mnísi. Ich úloha v spoločnosti však bola oveľa širšia.
Bard bol vysoko vzdelaný v oblasti rétoriky, lingvistiky a mytológie.
Ich pozícia sa viac blížila ku kňazom, než k zabávačom. Bardi boli po druidoch druhí najviac vážení z takzvaného Aes Dana (učený ľud). Ich politická pozícia bola vždy neutrálna, nemiešali sa do sporov. Bardi boli oprávnení pohybovať sa medzi kráľovstvami aj v čase vojny a nikto ich nesmel zastaviť. Stat‘ sa bardom pritom nebolo jednoduché. Pod vedením majstra sa žiak – mabinog, vzdelával až 12 rokov. Za ten čas mal presne stanovené koľko veršov musí vytvoriť a koľko sa ich musí naučiť naspamäť. Metódy na prebudenie inšpirácie boli často dosť drastické – samota a pôst, znehybnenie tela na niekoľko hodín a podobne. Melódie bardov vraj mali priam zázračný účinok, vedeli potešiť srdce, uzdravovať alebo aj vyburcovať do nepríčetnosti. Bard však nie je tak celkom iba keltskou záležitosťou. S obdobou barda sa stretávame aj u Germánov (konkrétne Vikingov), kde bol nazývaný skald, alebo u Slovanov, kde sa volal guslar (oblasť bývalej Juhoslávie), skazitel (Rusko a Ukrajina) alebo igric (Slovensko a Čechy).“
Aj v nedávnej minulosti žili medzi nami hudobníci, ktorí sa svojimi piesňami podobali bardom. Zohrali významnú a nezastupiteľnú úlohu pri obrodení spoločnosti. Bolo by veľmi dobré, keby i v súčasnosti bardi opäť vystúpili do popredia, zhostili sa svojej úlohy a pomohli spoločnosti stúpať nahor. Hoci je tento cieľ ešte ďaleko pred nami, mali by sme k nemu smerovať. Pre tento účel bola založená aj táto stránka. Jej cieľom je postupne vytvoriť priestor spevákom, ktorí sa snažia priblížiť k úlohe starých bradov a vytvárať na zemi lepší a spravodlivejší život. Vaše podnety, ktoré by pomohli naplniť tento ciel, sú veľmi vítané.
S úctou
Tomáš Lajmon